Poézia
Maličká
Ďakujem ti... za to málo... trochu.
Robíš maličkosti, tvoríš však epochu.
Prišla si znenazdania, akoby z vedľajšej uličky.
Úsmevom si rozžiarila tváre, sny aj tie najsmutnejšie poličky.
Krásne, byť s tým posledným kúskom radosti.
Možno ešte krajšie túžiť a nechať miesto nádeji v krátkosti.
Preboha, však si tak krehká, tak malá.
A aj tak... zlo vôkol teba to zúfalo vzdáva.
(venované majsterke v badmintone ;)