Si zvláštna...
Ako cesta prašná.
Neviem kam vedieš
A či ma zvedieš...
zo seba...
Viem len, že oči ti žiaria...
A nie len ako auto...
...pod seba.
Zvláštny aj úsmev máš,
ktorý sa smutne pozerá...
A v tvári únavu,
čo sa zas zvnútra usmieva.
Venované ešte stále neprekvapenej.