Len
tak?
Krásne jemné zákutia tvojej tváre
osvetľoval oheň zospodu,
zatiaľ čo tvoja tichučká duša
zlievala spomienky pod vodu.
Chuťou si ma naviedla,
primäla rozjímať.
Úsmevom pripravila
okolný svet na chvíľu nevnímať.
Tvoj pohľad pobehoval tam i späť.
Akoby raz "áno" a raz "no... i keď!"
A moje pocity kopírovali túto zvláštnu trasu.
Občas som preto radšej len cestoval...
od pier...
cez oči...
až k farbe tvojho hlasu.
Neskôr, kráčajúc večerným vzduchom,
rozmýšlam čo som len nevzal v úvahu.
Odpoveď však bola zahalená rúchom,
ktoré si si pred odchodom dala na hlavu.
Venované tej, ktorá vie venovať veľký obdiv malému lístku