Poézia
Od kolísky po maturu
Vypúli to okale,
malé je to a hravé.
Kňučí, bzučí, bafká, smeje,
vnútri to sám život hreje.
Za chvíľu to chodí, behá,
pýta sa, čo je to peha.
Hľadá malý hrad a vílu,
neskôr auto, PC, vilu.
V puberte si tlačí z tváre.
"Nie, to neboli komáre."
Neskôr spáva, keď sa brieždi,
do školy to len furt beží.
Potom Smola a i hrušky
hustia doňho matur. skúšky.
Časom sa už pivo leje,
víno, vodka, fernet kde je?
Život sa rozkrútil v smere,
len ho stočiť kam my chceme.