saiffer.net

Poviedky

Snehová vločka

Hneď, ako som zistil, že som vločka, nasledovalo ďalšie strhujúce zistenie. Padám... Ale aj to som prijal vcelku v kľude. Je pravda, že možno aj kvôli tomu ďalšiemu biliónu padajúci okolo mňa, ktorí si z toho tiež veľkú hlavu nerobili.

Počas tejto dlhej cesty som zachytil niekoľko myšlienok okolopadajúcich, ktorí, asi z nudy, začali hovoriť nahlas. Niektorí rozmýšľali, kedy zafúka vietor, iní sa zas strachovali, či do nich nevrazí iná vločka, a tí, ktorí sa asi nudili najviac, rozoberali zmysel padania, jeho príčinu a dôsledky. Prvých pár minút to bolo vcelku zaujímavé, ale potom sa moje myšlienky začali upierať na slnko. Práve zapadalo za horizont. Červená sa rozlievala po okolitej vode a ľadovcoch. Vyzeralo to, ako keby oheň a ľad vstupovali do seba. A vtedy do mňa vrazila nejaká vločka. Mrzuto som sa na ňu otočil a zhučal:

„Au.“
„Prepáč, prepáč! Akosi ma sem zafúklo,“ ospravedlňovala sa vločka.
Vtedy som ju uvidel prvý krát. Bola prekrásna. Aký mala tvar, jej snehové vzory na tele, to, ako bola zmrznutá. Bola dokonalá.
Slnko sa na nej trblietalo a mne sa zdalo, že to trvá celé hodiny.

„Čo sa tak dívaš? Som niekde špinavá?“ Spýtala sa, zatiaľ čo som sa spamätával.
„Nie, nie. Len som sa zamyslel,“ zachraňoval som situáciu.
„Aha! A nad čím?“ Prekvapila ma.
„Ehmm. Ako krásne zapadá slnko,“ nenechal som sa zaskočiť.
„Áno, je to pekné. Ani som si to nestihla všimnúť.“
„Ako to?“ opýtal som sa zarazene.
„Odkedy som sa zjavila, vietor ma zanáša kam len chce.“
„Aspoň si sa prevetrala. Mimochodom ja sa volám Frozík. A ty?“
„Mriežka. Ahoj...“

Na chvíľu nastalo trápne ticho. Neviem, ako ho využívala ona, ale ja som nemohol odtrhnúť pohľad od jej očí. Po chrbte mi od šťastia príjemne prebehol mráz. Nevedel som, čo povedať, ale ona našťastie hej:
„Čo myslíš, čo nás čaká tam dole?“ Spýtala sa ma.
„Neviem, čo nás čaká tam dole, ale myslím, že kým tam dôjdeme, zažijeme ešte veľa dobrého.“
„Prečo myslíš?“
„Pretože tam padáme. A padáme tam asi preto, lebo nás niečo priťahuje. A nepoznám nikoho, koho by nepriťahovali dobré veci.“
Vtedy sa prvýkrát usmiala. A tak sme sa spoznali. Odvtedy sme už nepadali.

Leteli sme.
Saiffer
13. 02. 2005

Posledný Update:

09. 01. 2024 - 03:36
[9. 1. 2024] [30. 3. 2023] [24. 11. 2022] [28. 8. 2022] [6. 1. 2022] [26. 4. 2020] [21. 4. 2020] [28. 1. 2019] [29. 12. 2018] [27. 2. 2018] [25. 2. 2018] [22. 7. 2017] [16. 10. 2016] [19. 8. 2016] [17. 4. 2016] [6. 4. 2016] [22. 2. 2016] [27. 1. 2016] [9. 12. 2015] [6. 12. 2015] [16. 3. 2015] [16. 3. 2015] [1. 3. 2015] [9. 2. 2015] [13. 5. 2014] [5. 3. 2014] [8. 4. 2013] [22. 1. 2013] [2. 12. 2012] [15. 9. 2012] [12. 7. 2012] [8. 6. 2012] [9. 10. 2011] [28. 9. 2011] [5. 9. 2011] [23. 6. 2011] [16. 4. 2011] [10. 4. 2011] [11. 3. 2011] [28. 12. 2010] [5. 12. 2010] [13. 9. 2010] [6. 9. 2010] [13. 8. 2010] [17. 3. 2010] [28. 1. 2010] [22. 1. 2010] [9. 9. 2009] [3. 9. 2009] [9. 5. 2009]

ďaľšie moje weby:

COMICSite banner
LOBOtomie banner

spriatelenci:

Saiffer © 2002 - 2016
mail: admin[zavinac]saiffer[bodka]net