Poézia
MaťUriti
Lúčenie ako so slobodou
Zdajú sa mi posledné dni
Všetko ide dolu vodou
Strácam, som nespokojný
Dnešok, tlak, oddych i dôvod
Nič nie je tak, ako bolo
Človek sa vypína, dráždi ho slovo
Nemá nič, pýta sa: "Žiť? A pre koho?"
Splnenie ako trávenie, ťažko mi príde
Volím dnes ľahšie, zajtra zas ma dostihne
Nedá pokoja, už tmavo i cítim
Duto je okolo, i kvet sa stal plytkým
Prímanie volám, otváram náruč
Klepe sa nádej, mení sa v obruč
Myseľ jedna bez druhej zdá sa mi sama
Avšak dnes asi trendy je doba: Kameň je brána